|
|
The link between happiness and health- ESS data analysis
Vansáčová, Ivana ; Lustigová, Michala (vedoucí práce) ; Hnilicová, Helena (oponent)
Šťastie je ťažko definovateľným abstraktným pojmom, pod ktorým si každý človek môže predstaviť niečo iné. Môžeme sa však zhodnúť, že šťastie je stav bytia, v ktorom sa cítime dobre. Diplomová práca sa zaoberá súvislosťami medzi pocitom šťastia a zdravím a ďalšími premennými, ktoré môžu tento pocit ovplyvniť s pomocou využitia individuálnych dát štúdie ESS. Cieľom práce bolo zistiť, ktorá z populácie skúmaných krajín je najšťastnejšia a aké socioekonomické, demografické a zdravotné charakteristiky súvisia s pocitom šťastia. Bolo zistené, že populácia Dánska patrí medzi najšťastnejšiu v skúmanom súbore. Veľmi dobré hodnotené subjektívne zdravie, neprítomnosť depresie a život s partnerom sú najvýznamnejšími pozitívnymi faktormi súvisiacimi s pocitom šťastia. To, z akej krajiny respondent pochádza a aké má vzdelanie, nemá na pociťovanie šťastia veľký účinok. Kľúčové slová: šťastie, zdravie, populácie Európy, štúdia ESS
|
|
|
The psychology of happiness: interventions Influencing happiness
Figurová, Mária ; Bahbouh, Radvan (vedoucí práce) ; Blatný, Marek (oponent)
Diplomová práca sa zaoberá témou šťastia a intervenčnými stratégiami zameranými na jeho zvyšovanie. V teoretických kapitolách popisuje rôzne prístupy k definovaniu pojmu, pričom sa prikláňa k názoru, že pojem vyjadruje predovšetkým hodnotenie subjektívnej spokojnosti jedinca so životom. Venuje sa niekoľkým základným teóriám šťastia, analyzuje jeho vzťah k iným premenným, ako sú dedičnosť, zdravie, peniaze alebo práca a v závere teoretickej časti predkladá prehľad najznámejších intervenčných stratégií ovplyvňujúcich prežívanie šťastia. Empirický výskum je zameraný na testovanie účinnosti zvolenej stratégie - všímavosti - na zmeny v prežívaní šťastia. Hoci štatistická analýza nepotvrdzuje platnosť hypotézy o zvýšení subjektívnej hladiny šťastia po aplikovaní intervencie, výsledky naznačujú tendenciu k účinnosti metódy. Kľúčové slová: pozitívna psychológia, šťastie, spokojnosť, všímavosť.
|
|
|
Cross-Country Analysis of Life Satisfaction
Stehlíková, Zuzana ; Janhuba, Radek (vedoucí práce) ; Paulus, Michal (oponent)
Táto bakalárska práca študuje závislosti medzi subjektívne vnímaným blahobytom a ekonomickými, politickými a sociálnymi charakteristikami jednotlivých krajín. Študujeme ich vplyv na tri zložky subjektívne vnímaného blahobytu - spokojnosť do životom, pozitívne emócie a negatívne emócie. Najprv s pomocou dát, ktoré obsahujú skoro všetky krajiny sveta a potom použijeme podrobnejšie Európske dáta. Na štúdium oboch dát využívame panelové modely. Výsledky ukazujú, že sme viac schopní vyjadriť pomocou nezávislých premenných zmeny v závislej premennej spokojnosť so životom v porovnaní s premennými pozitívne emócie a negatívne emócie. V prvom dátasete sme zistili, že najdôležitejšími determinantami spokojnosti so životom sú HDP na obyvateľa, zdravie, sloboda, politická situácia a sociálna podpora. Ďalej, pomocou Európskych dát sme zistili, že univerzitné vzdelanie a šťastie sú negatívne korelované. Výsledky taktiež poukázali na fakt, že ženské zastúpenie v národnom parlamente je dôležitým determinantom spokojnosti so životom. Teda, rovnosť medzi pohlaviami hrá dôležitú úlohu v rozvinutých krajinách. Klíčová slova Subjektívne vnímaný blahobyt, Šťastie, Spokojnosť so životom, Pozitívne emócie, Negatívne emócie, Ekonómia
|
|
|
Cross-Country Analysis of Life Satisfaction
Stehlíková, Zuzana ; Janhuba, Radek (vedoucí práce) ; Paulus, Michal (oponent)
Táto bakalárska práca študuje závislosti medzi subjektívne vnímaným blahobytom a ekonomickými, politickými a sociálnymi charakteristikami jednotlivých krajín. Študujeme ich vplyv na tri zložky subjektívne vnímaného blahobytu - spokojnosť do životom, pozitívne emócie a negatívne emócie. Najprv s pomocou dát, ktoré obsahujú skoro všetky krajiny sveta a potom použijeme podrobnejšie Európske dáta. Na štúdium oboch dát využívame panelové modely. Výsledky ukazujú, že sme viac schopní vyjadriť pomocou nezávislých premenných zmeny v závislej premennej spokojnosť so životom v porovnaní s premennými pozitívne emócie a negatívne emócie. V prvom dátasete sme zistili, že najdôležitejšími determinantami spokojnosti so životom sú HDP na obyvateľa, zdravie, sloboda, politická situácia a sociálna podpora. Ďalej, pomocou Európskych dát sme zistili, že univerzitné vzdelanie a šťastie sú negatívne korelované. Výsledky taktiež poukázali na fakt, že ženské zastúpenie v národnom parlamente je dôležitým determinantom spokojnosti so životom. Teda, rovnosť medzi pohlaviami hrá dôležitú úlohu v rozvinutých krajinách. Klíčová slova Subjektívne vnímaný blahobyt, Šťastie, Spokojnosť so životom, Pozitívne emócie, Negatívne emócie, Ekonómia
|
|
|
The Effect of Family Size on Men and Women Wellbeing
Havrilová, Andrea ; Pertold-Gebicka, Barbara (vedoucí práce) ; Votápková, Jana (oponent)
Tato práca využíva dáta z národného prieskumu životných podmienok domácností (SILC) pre rok 2013, aby sme odhadli vplyv veľkosti rodiny na šťastie mužov a žien. Endogenitu, ktorá je zachytená v počte detí v rodine, riešime pomocou tzv. "viacpočetných pôrodov". Prvé zistenie ukazuje nevýznamný vplyv počtu detí na šťastie rodičov. Ak skúmame odlišný efekt na ženy a mužov, dostávame významné výsledky. Počet detí pozitívne ovplyvňuje šťastie žien, ale u mužov sa efekt nedá jednoznačne potvrdiť. Nakoniec skúmame či veľká rodina je chudobná rodina a zistenie odhaľuje, že počet detí pozitívne zvyšuje príjem domácností. Klasifikace D31, I31, J13 Klíčová slova šťastie, veľkosť rodiny, inštrumentálna premenná, príjem E-mail autora andrea.havrilova@gmail.com E-mail vedoucího práce gebicka@fsv.cuni.cz 2
|
|
|
The psychology of happiness: interventions Influencing happiness
Figurová, Mária ; Bahbouh, Radvan (vedoucí práce) ; Blatný, Marek (oponent)
Diplomová práca sa zaoberá témou šťastia a intervenčnými stratégiami zameranými na jeho zvyšovanie. V teoretických kapitolách popisuje rôzne prístupy k definovaniu pojmu, pričom sa prikláňa k názoru, že pojem vyjadruje predovšetkým hodnotenie subjektívnej spokojnosti jedinca so životom. Venuje sa niekoľkým základným teóriám šťastia, analyzuje jeho vzťah k iným premenným, ako sú dedičnosť, zdravie, peniaze alebo práca a v závere teoretickej časti predkladá prehľad najznámejších intervenčných stratégií ovplyvňujúcich prežívanie šťastia. Empirický výskum je zameraný na testovanie účinnosti zvolenej stratégie - všímavosti - na zmeny v prežívaní šťastia. Hoci štatistická analýza nepotvrdzuje platnosť hypotézy o zvýšení subjektívnej hladiny šťastia po aplikovaní intervencie, výsledky naznačujú tendenciu k účinnosti metódy. Kľúčové slová: pozitívna psychológia, šťastie, spokojnosť, všímavosť.
|
host ::
RSS.